Počiatok
Hora krížov v Litve je miestom s veľmi silným príbehom. Prvé kríže sa tu objavili po neúspešnom povstaní v roku 1831. Litovčania sa búrili proti ruskej nadvláde. Jednoducho nechceli byť súčasťou Ruského impéria. Mnohí povstalci boli zabití a ich rodiny netušili, kde ležia ich telá. A tak začali stavať symbolické kríže práve na mieste, ktoré dnes poznáme ako Horu krížov.
Bezradní Sovieti
Počas sovietskej okupácie v rokoch 1944 – 1990 význam tohto miesta ešte vzrástol. Litovčania sem aj naďalej prichádzali a vstyčovali nové kríže, aby tak demonštrovali svoju vernosť národnej identite, viere a dedičstvu. To sa samozrejme sovietskej vrchnosti nepáčilo a niekoľkokrát sa pokúsila zničiť toto miesto. Všetky kríže odstránili, terén zarovnali buldozérom a navozili sem odpadky. Dúfali, že tak ľudí odradia od toho, aby sa sem vrátili, vztýčili nové kríže a vyjadrili tak svoj tichý odpor. Bolo to zbytočné. Litovčania sa odradiť nenechali.
Nádej, mier, láska a obeta
V súčasnosti je toto miesto mimo čejkoľvek jurisdikcie. Ktokoľvek sem môže prísť a vztýčiť nový kríž. A ľudia skutočne prichádzajú a nové kríže na hore pribúdajú. Ich počet presiahol v roku 2006 hranicu 100 000. My sme na tomto mieste strávili niečo vyše hodiny a za ten čas pribudli minimálne tri nové kríže.
Dnes sa zámer a myšlienka, ktoré stáli pri zrode Hory krížov, stráca. Toto miesto sa stalo cieľom pútnikov z celého sveta. Prichádzajú sem s rôznymi cieľmi. Ale myšlienka nechať tu po sebe kríž sa zjavne páči všetkým. Hora sa tak už dávno stratila pod stovkami tisícok krížov všetkých možných veľkostí, tvarov, štýlov, vyrobených z najrôznejších materiálov, pochádzajúcich zo všetkých známych kútov sveta a nesúcich všetky možné odkazy a prosby. Spolu s horou sú pod hustým porastom krížov pochované aj symbolika a odkaz tohto miesta.
Hoci nám sa to už nedarí, aj tak dúfame, že ešte stále sa na tomto svete nájdu ľudia, ktorí v Hore krížov uvidia to, čo v nej videl pápež Ján Pavol II – miesto pre nádej, mier, lásku a obetu.
