Portugalsko je krajina, ktorá sa nevzdáva

V jednej z najpríjemnejších a najpohodovejších krajín našej expedície K Gribraltáru cez Nordkapp sme stretli Slovenku Katarínu. Hoci k jej srdcovkám patrí Južná Amerika a v Argentíne žila takmer dva roky, teraz už 4 roky žije v Lisabone. Za ten čas nabrali udalosti v jej živote riadny spád. Absolventka štúdia histórie a estetiky sa dnes naplno venuje rodine a práci v oblasti cestovného ruchu. Ak chcete vedieť, aký je rozdiel medzi životom v Portugalsku a na Slovensku, rozhodne si rozhovor s ňou nenechajte ujsť.  

Vista Travellers: Kati, ty momentálne žiješ v Portugalsku. Prečo? Inými slovami, za akých okolností si sa sem dostala a prečo si sa rozhodla tu žiť?

Katka: Do Portugalska som sa v podstate dostala náhodou. Počas študijného pobytu Erazmus v španielskej Granade sme mali s kamarátmi plán urobiť si výlet do Maroka. Skomplikovalo sa nám však požičanie auta na iný kontinent, a tak nám zostala jediná možnosť, kam z Andalúzie vyraziť. A to bolo Portugalsko. Hoci sa nám podarilo vojsť do Lisabonu až na druhý pokus, už pri tejto prvej návšteve mi padol do oka. Popri štúdiu na vysokej škole som už dávnejšie pracovala ako sprievodkyňa poznávacích zájazdov do Španielska a po návrate z Erazmu sa mi naskytla možnosť cestovať aj do Portugalska. Neskôr som sa rozhodla urobiť si v Portugalsku aj bakalárske štúdium cestovného ruchu, aby som sa mohla po zložení tamojšej skúšky stať miestnou sprievodkyňou. Počas štúdia som, pravdu povediac, nebola celkom rozhodnutá, či tu chcem naozaj zostať žiť. Potom som sa však zoznámila s mojím dnes už manželom a pribudol nám malý synček, takže sa Lisabon stal nateraz naším domovom.

Vista Travellers: Za akých okolností ste sa zoznámili s tvojím manželom?

Katka: Hneď od príchodu do Portugalska som bojovala s portugalčinou, učila som sa ju v podstate za chodu. Vďaka plynulej španielčine som sa aj tu v Portugalsku vždy vedela dohovoriť. Potom však prišiel moment, keď som už mala dosť toho, že mi všetci v Portugalsku odpovedajú po španielsky. Hľadala som doučovanie portugalčiny a tak sme sa stretli s Davidom. Na prvé stretnutie som mnou prišla aj argentínska kamarátka, ktorá už vtedy tušila, ako to všetko dopadne. Ona si šla obzerať výklady a my sme klebetili. A tak mám dnes okrem výrazne lepšej portugalčiny po boku aj trpezlivého a obetavého partnera.

Vista Travelles: Slovensko je zatiaľ dosť konzervatívne vo vzťahu k zmiešaným alebo medzinárodným manželstvám.  Aké boli reakcie tvojich najbližších a kamarátov, keď sa dozvedeli o tom, že sa chcete vziať? Odhovárali ťa? Varovali? Alebo ťa v tvojom rozhodnutí podporili?

Katka: Nestretli sme sa so žiadnymi negatívnymi reakciami. Ja som mala síce zo začiatku isté obavy, pretože môj muž je černoch, avšak ani raz som nemala pocit, že by boli opodstatnené. Moji rodičia rýchlo pochopili, že David pochádza z rodiny, ktorá má vysoké morálne hodnoty a vzdelanie spolu s rodinou patrí k jej prioritám.  Vo veľmi priateľskej atmosfére prebehlo aj zoznámenie mojich a jeho rodičov. Ani jazyková bariéra nebola žiadnym problémom. Iste, aj my musíme občas prekonávať mierne kultúrne rozdiely, avšak snažíme sa to brať s nadhľadom a v stave „núdze“ hľadať kompromis.

Vista Travelles: Aj keď žiješ už niekoľko rokov v zahraničí, máš prehľad o politickej a spoločenskej situácii na Slovensku? Sleduješ aktuálne dianie?

Katka: Áno, snažím sa sledovať dianie na Slovensku. Hlavne prostredníctvom internetu. Azda aj preto, že ešte stále nie sme celkom rozhodnutí, či sa nevrátime na Slovensko.

Vista Travellers: Ako sa cítiš na Slovensku teraz, keď sa vraciaš navštíviť rodinu a priateľov? Spozorovala si tu nejaké zmeny, ktoré považuješ za posun vpred alebo aj také, ktoré v tebe vzbudzujú obavy?

Katka: Slovensko stále beriem ako svoj domov. Na jednej strane mám pocit, že krajina napreduje. Vznikajú rôzne kreatívne centrá, realizujú sa zaujímavé projekty. Korupcia tu je ako, žiaľ, asi všade na svete. Mám však kamarátov, ktorí majú vlastné firmy a darí sa im aj bez podvádzania a protekcie. To ma vedie k viere, že aj na Slovensku je možné splniť si sny, ak je človek pracovitý a trpezlivý. Na druhej strane mám obavu z rôznych extrémistických skupín, ktoré zneužívajú obmedzenosť a obavy istej časti spoločnosti z neznámeho a prinášajú tak do nej veľa zbytočného zla.  Veľmi smutná som bola hlavne z rôznych agresívnych prejavov ľudí, ktorých som poznala a považovala ich za rozumných. Som však optimistka a verím, že generácia, ktorá prichádza a vyrastá vo svete lacných leteniek a cestovania bez pasu, bude dostatočne rozhľadená, aby ľudí nerozdeľovala podľa farby pleti či vierovyznania.

Vista Travellers: Portugalsko je pre našinca v prvom rade dovolenkovou destináciou. Ako ho vnímaš ty – človek, ktorý tu trvalo žije?

Katka: Ako krajinu, kde môžete žiť celý rok ako na dovolenke (smiech). Teraz vážne. Vnímam ju ako krajinu, ktorá má rovnaké problémy ako Slovensko. Ani tu nie je sociálny či vzdelávací systém dokonalý. Aj tu je ťažké kúpiť 3-izbový byt v centre. Aj tu sú ľudia pesimistickí. Mám však pocit, že na rozdiel od Slovenska je to krajina, ktorá sa nevzdáva. Po ekonomickej kríze prišla na rad veľká podpora domácej produkcie, malých podnikov, cestovného ruchu a prináša to ovocie. Je to pre mňa tiež krajina, v ktorej dostanete za 60 centov fantastickú kávu a môžete mať svadobné šaty z korku.

Vista Travelles: Čo si na Portugalcoch vážiš a čím ťa, naopak, zaskočili?

Katka: Vážim si ich úctu k portugalským tradíciám a znalosť vlastnej histórie. Mám pocit, že toto na Slovensku stále chýba. Hlavne počas vysokoškolského štúdia som si tiež všimla, že sú v porovnaní s nami oveľa väčší tímoví hráči. Na druhej strane ma prekvapilo, že takmer všetko riešia o 5 minút dvanásť. A je jedno, či je to odovzdanie seminárnej práce alebo slávnostné otvorenie nového múzea. Obdivuhodné však je, že aj napriek tomu všetko vyjde na jednotku.

Vista Travelles: Je niečo, čo by sa Portugalci mohli naučiť od Slovákov, a tiež naopak, Slováci od Portugalcov?

Katka: Myslím, že máme v sebe väčší cit pre organizáciu. Od Portugalcov by sme sa však mohli priučiť vážiť si viac našu minulosť a byť na naše korene hrdí, byť viac pôžitkármi a skúsiť ťahať za jeden povraz. A častejšie organizovať blšie trhy.

Vista Travellers: Čo ti tu v zahraničí najviac chýba z domova? Keby si mala možnosť, niečo zo Slovenska preniesť do Portugalska, čo by to bolo?

Katka: Naše minerálky, mlynček na mak a značené turistické chodníčky.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *