Medzinárodné Vianoce v duchu slovenských tradícií

Aké ste mali Vianoce? A ako ste oslávili vstup do roka 2018? My veľmi medzinárodne. Počas Vianoc sme hostili priateľov z Ruska a Silvester sme strávili v spoločnosti našich kamarátov z Lotyšska. Vďaka tejto skúsenosti sme si uvedomili jednu dôležitú vec a o tento nový poznatok sa radi podelíme aj s vami: súčasťou cestovania a spoznávania sveta je aj sedieť doma na zadku.

Na to, aby človek mohol spoznávať iné kultúry, vlastne ani nemusí vytiahnuť päty z domu. Práve naopak, mal by sa tam poriadne zahniezdiť, aby mohol prijímať návštevy zblízka i zďaleka patrične pripravený. Na druhej strane, ťažko sa dočká, že k nemu niekto zavíta, ak predtým sám niekoho nenavštívil. Ale poďme pekne po poriadku.

Slovensko-ruský vianočný výmenný program

Vstup do roka 2017 sme oslavovali v mrazivej Moskve. Už vtedy sme sa s našimi hostiteľmi dohodli, že si to zopakujeme. A tak sme sa v rovnakej zostave stretli po roku opäť – avšak pri oslave Vianoc na Slovensku. Keď hovorím my, mám na mysli Tomáša a seba – čoby zástupcov Slovenska – a našich troch ruských kamarátov Innu, Sašu a Nikitu (Nikita je v Rusku mužské meno). Pre našich hostí sme pripravili bohatý kultúrny program. Samozrejme, že sme im chceli ukázať čo najviac z toho, čo u nás na Slovensku k Vianociam neodmysliteľne patrí. Nechýbala preto návšteva vianočných trhov a ochutnávka cigánskej a ďalších dobrôt, tradičná štedrá večera s kapustnicou, opekancami a kaprom, ale ani rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.

Vianoce sú u nás predovšetkým rodinným sviatkom, vynechať sme preto nemohli ani návštevy u rodičov. Keďže rodičia Tomáša žijú pod Tatrami a tí moji zase na hraniciach s Maďarskom, bola z toho celkom pekná okružná jazda okolo Slovenska.

Zastavili sme sa vo Vlkolínci.

Vyviezli sme sa lanovkou na Skalnaté pleso.

Vyšliapali sme si chodník na Hrebienok a navštívili ľadový dóm.

A „obdivovali“ sme život na dedine v pohraničí.

A tu by sme sa chceli na chvíľu zastaviť a poukázať na dôležité ponaučenie, ktoré sme si z tejto situácie odniesli. Sú to práve návštevy zo zahraničia, kto vám môže poskytnúť úplne nový a veľmi cenný uhol pohľadu na veci, ktoré sú pre vás všedné alebo úplne samozrejmé. Nikdy sme malú dedinku v Bohom zabudnutej „hladovej“ doline nevnímali ako romantické miesto pre život, s úhľadnými domami a záhradami. Nikdy sme si neuvedomili, že pitná voda tečúca priamo z vodovodu, ktorá je pre nás samozrejmosťou, je v skutočnosti luxusom. Nikdy sme si nevšimli, ako bezpečne sa v našej krajine v skutočnosti cítime, keď poľahky necháme v zámke vchodových dverí celý deň visieť kľúč zvonku, prípadne sa doma v byte na noc nezamykáme. A hoci sme si z rádia vypočuli správy o tom, že vďaka svojej dôslednosti pri triedení odpadu vyvezú Rakúšania na skládky iba 4% odpadu a Nóri sa dokonca blížia k nule, zatiaľ čo u nás je to dych berúcich 60%, v porovnaní s Ruskom sme stále šampióni. Tam totiž zatiaľ odpad netriedi takmer nikto, takže na skládkach končí 100% odpadu, ktorý vyprodukujú.

A to sme vymenovali iba niekoľko z vecí, pre ktoré sa oplatí mať kontakty a priateľov za hranicami. Takéto priateľstvá nás môžu obohacovať úplne nečakaným spôsobom a v úplne nečakaných súvislostiach. Naši zahraniční priatelia nám môžu poskytnúť úplne nový pohľad na našu vlastnú krajinu, ale aj na nás samých. Ako s týmito informáciami naložíme, je už potom len na nás.  

Oslavy Silvestra v netradičnom šate

29.12.2017 sme našich ruských hostí vyprevadili na letisko. A v telefóne nás už čakala správa od Lotyšov, ktorých sme spoznali počas expedície K Gibraltáru cez Nordkapp. Presnejšie to bola otázka, aké  máme plány na Silvestra. Ukázalo sa, že sú schopní ešte šialenejších výprav, ako Vista Travellers. 29.12.2017 sa ráno zobudili, preverili situáciu u nás a už o dve hodiny sedeli v aute na ceste k nám. Z Rigy do Bratislavy dorazili za 17 hodín a oslavy príchodu nového roka sa mohli začať.

Aj pre nich sme pripravili aspoň malú ochutnávku zaujímavostí Bratislavy a slovenskej vianočnej kuchyne.

Ukázalo sa však, že najviac na nich zapôsobili samotní ľudia. V poslednú noc v roku sme ich vzali na originálnu silvestrovskú zábavu. Konala sa na ulici jedného z bratislavských satelitov. Susedia, ktorí sa tu zišli pri vlastnoručne pripravenom občerstvení a varenom víne bez problémov prijali dvoch cudzincov a sčasti aj vďaka tomu varenému vínu prekonali jazykové bariéry. O polnoci sme si už ako starí známi všetci navzájom želali do nového roka všetko len to najlepšie: pevné zdravie, zdravý rozum, rozumný prístup k životu, živé dôkazy lásky a náklonnosti od tých správnych ľudí, správne rozhodnutia v každej chvíli a nielen chvíľkové šťastie, radosť a spokojnosť.

Aj keď sme sa s našimi Lotyšmi Renarsom a Justínou zhodli, že naše krajiny aj ich obyvatelia sú si v mnohom veľmi podobní, predsa len takúto pohostinnosť, priateľskosť a ústretovosť považovali za čosi výnimočné.

A aké z toho plynie ponaučenie?

My sami sme vďaka tejto skúsenosti prišli k záveru, že je super pocit, keď naši hostia odchádzajú z našej krajiny s veľmi dobrým dojmom a pozitívnymi odozvami na ľudí, čo v nej žijú. Keď u nás zažili niečo výnimočné a pozitívne, na čo budú dlho a radi spomínať. Keď tu našli niečo, čo považujú za nasledovaniahodné. Práve tieto momenty nám umožňujú byť hrdí na našu krajinu aj na nás samých.

Avšak, povedzme si úprimne, nie všetko v našej krajine je závideniahodné. Sú tu veci, ktoré nefungujú, alebo fungujú horšie ako v iných krajinách. Aj to si vďaka návštevám zo zahraničia môžeme uvedomiť a snažiť sa to zmeniť a zlepšiť.

Ak sa teda chystáte niekam do sveta, skúste sa odtiaľ vrátiť s novými kontaktami, známosťami, priateľstvami a upevňujte ich ďalej tým, že pohostinnosť opätujete. Verte mi, že tak rozhodne viac dostanete, ako dáte.

 

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *