Cestovanie v plackarte, čo je tretia trieda a najlacnejšia alternatíva cestovania vlakom, skrýva v sebe pre priemerného Európana niekoľko nástrah. V podstate by sa dali rozdeliť do niekoľkých oblastí: životný priestor a zaujímaví spolucestujúci, strava, hygiena. My sme počas našej cesty naprieč Ruskom nazbierali dostatok skúseností a zážitkov v rámci každej z týchto oblastí.
Životný priestor a zaujímaví spolucestujúci
Ťažko hovoriť v plackarte o nejakom životnom priestore. Podmienky sú stiesnené, hranice intímnej zóny musíte dočasne upraviť. Luxusom sa stáva aj možnosť ponaťahovať sa a povystierať si hnáty. Poďme teda radšej hneď k spolucestujúcim. Najjednoduchšie sa so spolucestujúcimi zoznámite vtedy, keď nemáte pri kúpe lístkov šťastie na dobré miesta. Za dobré miesto sa považujú spodné miesta v kójach, menej dobrými sú vrchné miesta. Na tých sa dá akurát tak ležať. K dobrým mravom vo vlaku však patrí, že pasažier na spodnom mieste dovolí počas dňa pasažierovi cestujúcemu nad ním sedieť dole. Pri takejto socializácii sa vám buď podarí nadviazať zaujímavý rozhovor, alebo aj nie. Aj to má však svoje výhody, vtedy totiž môžete nerušene sledovať svojich spolucestujúcich. Verte, že pri tvorení zložitých psychoanalýz cesta ubieha oveľa rýchlejšie.
Na našej ceste sme sa ocitli vo vagóne plnom detí. Za týmto výrokom si stojíme aj napriek tomu, že boli len tri. Naozaj ich bolo všade plno. Pri pozorovaní ich hier nás prekvapilo, že už vo veku 5 rokov sú u ľudského jedinca osobnosť a charakter dokonale vyvinuté. Na ceste z Tjumeni do Irkutska sme mali možnosť vidieť v akcii 5-ročného despotu, 4-ročnú rebelku a nezmieriteľnú feministku, ale aj 6-ročného flegmatika.
Okrem zručností v oblasti psychoanalýzy podnecuje dlhá cesta vlakom aj fantáziu. Pozorujete ľudí okolo seba, zachytávate úlomky ich telefonických rozhovorov, sledujete signály, ktoré vysielajú do okolia a chtiac-nechtiac sa vo vašej hlave začnú odvíjať ich životné príbehy, vlastne vaše príbehy ich životov.
Strava
Táto oblasť je v spojitosti s cestovaním v Rusku naozaj zaujímavá. Rusi majú osobitú kultúru stravovania počas ciest, vrátane cesty vlakom. Kým my, Slováci, všade so sebou vláčime vyprážané rezne alebo suchú salámu medzi dvomi krajcami chleba, Rusi rozmaznávajú svoje chuťové poháriky aj v provizórnych podmienkach. V istom momente sa celý vagón naplní vôňou pečeného kuraťa, varených zemiakov, cibule, varených vajec, paradajok, uhorky, papriky…
A potom príde na rad pitie čaju. Cestovať ruským vlakom a nedať si čaj v typickom pohári je neodpustiteľný hriech. Kúpiť sa dá u sprievodcu. Toho nájdete na začiatku každého vagóna, keďže v ruskom vlaku má každý vagón vlastného sprievodcu. Prípadne mať vlastné čajové vrecúško a zaliať si ho vždy pripravenou horúcou vodou.
Nuž a keď je čaj vypitý a nálada ponurá, treba siahnuť po niečom účinnejšom. Najčastejšie padá voľba na starú dobrú vodku.
Hygiena
Bez ohľadu na to, či cestujete plackartou v lete alebo v zime, platí, že cez deň sa veziete v saune, zatiaľ čo v noci sa z vagóna stáva mraziarenský box. Sprchy by ste tu márne hľadali. Vďační ste aj za vlhčené hygienické vreckovky. Nuž a keď v noci prituhne, rýchlo zabudnete na pochybnosti o minulosti hrubej erárnej deky a s radosťou sa s ňou pozakrývate až po nos.
Osobitnou kapitolou sú toalety v ruskej plackarte. Radšej nič nejesť, aby nebol dôvod toto zariadenie používať.
Pre pasažierov-začiatočníkov môže aj obyčajné čistenie zubov predstavovať nesplniteľnú misiu. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži. Nepodarilo sa nám totiž odhaliť sofistikovaný spôsob púšťania vody z vodovodného kohútika na toalete. Musela nám poradiť naša ruska spolucestujúca.
