Na hranici medzi Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom, len pár kilometrov od bosniackeho mesta Bihać sa rozprestiera zničená vojenská letecká základňa Željava. Prečo ju navštevujú aj ľudia, ktorí sa o vojenskú históriu alebo techniku až tak nezaujímajú? Lebo je to miesto s jedinečnou a trochu strašidelnou atmosférou. Kus histórie, ktorý nie je mementom tragických udalostí a ktorý možno skúmať bez zákazov a obmedzení. A čím viac informácií o tomto mieste máte, tým vzrušujúcejšia je jeho návšteva.
Letisko schované v útrobách kopca
Najpohodlnejšia prístupová cesta vedie z chorvátskej strany. Cez obec Željava sa úzkou cestičkou dostanete k pristávacím dráham, ktoré sú ešte stále vo veľmi dobrom stave. Okolitá flóra z nich však pomaly ale isto odjedá. Každá z dvoch doteraz zachovaných pristávacích dráh má vyše 2 kilometrov. V r. 2019, keď sme opustenú leteckú základňu navštívili, boli obe v dobrom stave a priam lákali ku všelijakým automobilovým kúskom.
Jedna z nich ústi k dvom zo štyroch vchodov do tunelov vyhĺbených v skale kopca známeho ako Plješevica. Jeden z vchodov má unikátny tvar kopírujúci siluetu lietadla MiG 21. Len čo sa k nemu priblížite, ovanie vás vlhký chlad. Aj keď vonku panovalo horúcich 34°C, pred vchodom do tunela nás poriadne oziabalo.
Už po pár metroch, ktoré sme prešli smerom do tunela, nás obklopila nepreniknuteľná tma. Bez poriadnej výbavy nemá význam sa na toto miesto púšťať. Luxami rozhodne nešetrite.
Ale skôr, než pôjdeme ďalej, bolo by fajn povedať si niečo viac o týchto tuneloch, o dôvodoch, prečo vznikli a účele, ktorému mali slúžiť.
Tito nič nenechával na náhodu
Maršal Tito, ktorý pevnou rukou vládol v Juhoslávii od konca druhej svetovej vojny až do konca 70. rokov, bol veľmi prezieravý vodca. Nič nechcel nechať na náhodu v prípade, že by sa udalosti druhej svetovej vojny niekedy zopakovali. Miliardy dolárov investoval do výstavby tajných bunkrov, ktoré mali slúžiť ako útočisko niekoľkým desiatkam vyvolených. V prvom rade to však bol vojak a tak okrem bunkrov, ktoré mali zachrániť juhoslovanskú elitu, budoval aj leteckú základňu a ponorkový prístav, ktoré by boli schopné odolať nepriateľským útokom – vrátane tých atómových. My v Željave stojíme pred leteckým bunkrom, ktorý mal údajne vydržať zásah atómovej bomby o sile 20kt, čo zodpovedá bombe zhodenej na Nagasaki.
Tunely v skale, ktoré dosahujú dĺžku údajne až 3,5km, boli vybavené na to, aby tu pohodlne odparkovali 4 eskadróny (t.j. 48 až 96 lietadiel) a 1500 mužov posádky. Údajne tu bola hala, v ktorej sa mohlo naobedovať až 1000 mužov súčasne. A tiež všetky ostatné objekty potrebné na obsluhu a prevádzku vojenskej leteckej základne hermeticky uzavretej pred vonkajším svetom. Ako dlho ju stavali, nie je jasné. Niektoré zdroje uvádzajú, že začali v r. 1948, iné, že až v 50. rokoch. S istotou však vieme povedať, že stavbu dokončili v r. 1968. KLEK alebo Objekt 505, ako základňu v Željave v niektorých dokumentoch označujú, bola v prevádzke až do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Pohnuté 90. roky
V r. 1991 ju vzdušné sily Juhoslovanskej ľudovej armády opustili, ale ešte predtým prostredníctvom výbušnín zničili pristávacie dráhy. Željava potom padla do rúk ozbrojených síl samozvanej Srbskej republiky. Tie ju opustili hneď v r. 1992 a aby mali istotu, že ju po nich už nikto nebude môcť využívať, zničili prostredníctvom detonácie aj vnútro tunelov. Miestni tvrdia, že dym z masívnych požiarov neprestával z tunelov vychádzať po dobu šiestich mesiacov.
Čierna a nepreniknuteľná
Vo vnútri tunelov vládne najtmavšia tma, akú som kedy v živote videla. Aj výkonné reflektory ju dokážu rozkrojiť iba na kúsok a potom ich lúč pojedá nepreniknuteľná temnota. Kým vchod zvonku chráni iba plechová brána, o pár metrov ďalej nájdete železobetónové vráta, ktoré mohli tunely v prípade potreby hermeticky oddeliť od okolitého sveta. Detonácia ich zničila len čiastočne a dnes so železnými prútmi poskrúcanými a čnejúcimi do priestoru pripomínajú tvora s rozpáraným bruchom a vyvalenými vnútornosťami.
V tme sa črtajú miestnosti, ktoré slúžili rôznym účelom, všade sú sutiny a iné pozostatky detonácie, ktorá stavebný materiál rozmetala na všetky strany.
Ak chcete tunely tejto podzemnej leteckej základne preskúmať podrobnejšie, rozhodne odporúčame urobiť tak pod dohľadom skúseného sprievodcu.
Pozor na míny!
Na čo si na území opustenej leteckej základne treba obzvlášť dávať pozor, sú míny. Aj keď s pomocou finančnej podpory poskytnutej Európskou úniou časť mínových polí okolo základne už vyčistili, nie je jasné, koľko tam toho ešte ostalo a kde. Výstrahu dávajú aj značky. Odporúčame ich rešpektovať.
