Mladá Slovenka Janka žije už 11 rokov v Španielsku. Nový domov aj životného partnera našla v druhom najväčšom meste krajiny – v Barcelone. Aj keď sa usadila na okraji pulzujúcej metropoly, jej život sa točí najmä okolo jej srdcovej záležitosti – koní. Nielen to, prečo si spomedzi všetkých krajín vybrala pre život práve Španielsko a ako sa jej medzi temperamentnými južanmi žije, nám prezradila v rozhovore.
Vista Travellers: Jani, už pár rokov žiješ v Španielsku, neďaleko nádherného mesta Barcelona. Aká bola tvoja cesta sem, za akých okolností si sa rozhodla vycestovať do Španielska a prečo si tu ostala?
Janka: Do Španielska ma zavial osud, tento príbeh však patrí do mojej súkromnej knižnice. Ostala som tu preto, lebo som sa tu cítila lepšie ako na Slovensku. Mala som tu lepšie vyhliadky. No a, samozrejme, klíma je tu na nezaplatenie.
Vista Travellers: Mala si konkrétny dôvod, prečo si si zo všetkých krajín vybrala práve Španielsko?
Janka: Vždy ma lákal juh Európy – najmä kvôli teplu. A teraz, keď tu žijem, myslím, že voľba padla na Španielsko aj kvôli ľuďom.
Vista Travellers: Dnes je tvoj život spätý nielen so Španielskom, ale aj so Španielom. Stalo sa vám, že ste vo vzťahu museli riešiť problémy prameniace z rozdielnosti kultúr? Ak áno, ako ste ich vyriešili? Máte aj nejakú úsmevnú príhodu súvisiacu s touto témou?
Janka: Zatiaľ sme žiadny vážnejší problém riešiť nemuseli. Môj partner je, vďakabohu, prispôsobivý. Avšak občas máme rozdielny pohľad na svet prameniaci z rozdielnych kultúr a rozdielnej nátury. On nechápe, prečo ma dokážu „rozhodiť“ niektoré udalosti. Ja zas nechápem, ako on dokáže ostať v „pohodke a cool“. On si tiež musel zvyknúť na tradičnú slovenskú štedrovečernú večeru. Kapor tu má totiž nulovú kulinársku hodnotu a na Vianoce tu fičia skôr morské plody a šunka Serrano z iberského prasiatka.
Vista Travellers: Čo sa ti na Španielsku a Španieloch páči?
Janka: Bezpochyby ich srdečnosť a bezprostrednosť. Španieli sú veľmi priateľskí a neformálni. Namiesto podania rúk sa zdravia dvomi bozkami na líce. V práci si všetci tykáme. Dokonca aj so šéfom (smiech). Vykanie sa používa len v oficiálnom styku, napríklad na úradoch, súdoch a podobne.
Ďalšia vlastnosť, ktorú mám na Španieloch rada, je, že neberú život príliš vážne. Veď aj tak z neho nevyviazneme živí (smiech). K problémom sa stavajú skôr s optimizmom. Sú tolerantnejší než Slováci a určite aj menej nervózni. Ale to bude asi tým južným slniečkom.
Vista Travellers: Bolo aj niečo, čím ťa krajina a/alebo jej obyvatelia aj nepríjemne zaskočili?
Janka: Jediným negatívom je tunajšia sociálna a rodinná politika. Napríklad materská dovolenka je tu 16 týždňov. Potom sa žena buď vráti do práce, alebo si musí vziať neplatené voľno.
Deti tu majú takmer tri mesiace letných prázdnin. Takže ak rodičom nepomôžu starí rodičia alebo niekto iný z rodiny, musia platiť tábory alebo opatrovateľky. Mne osobne sa trojmesačné prázdniny zdajú byť prehnané.
A tiež som si musela zvyknúť na ich vnímanie času. 5 minút tu trvá omnoho dlhšie ako 5 minút na Slovensku. Ja to nazývam „5 minút podľa španielskeho času“ (smiech).
Vista Travellers: Ako sa Španieli stavajú k cudzincom? Aké sú tvoje osobné skúsenosti?
Janka: Španieli sú veľmi tolerantní, priateľskí a na cudzincov vo svojej krajine úplne zvyknutí. Určite je to tak aj vďaka dlhoročným skúsenostiam s imigráciou. Nikdy som sa kvôli svojmu pôvodu necítila diskriminovaná. Je to paradox, ale čo sa týka verejného styku, cítim sa tu viac doma ako na Slovensku. Asi som si už natoľko zvykla na tú ich otvorenosť, že ľudia na Slovensku sa mi zdajú rezervovaní a odmeraní (myslím tým vo formálnych situáciách a verejnom styku).
Vista Travellers: Ak sa niekedy Španielsko spomína v slovenských médiách, je to väčšinou v súvislosti s pretrvávajúcou ekonomickou krízou. My ako cestovatelia sme však v krajine nepostrehli žiadne príznaky krízy. Nič, čo by nasvedčovalo, že ľudia sa tu majú zle alebo musia riešiť existenčné otázky. Ty tu žiješ už niekoľko rokov. Ako to vnímaš ty?
Janka: My, čo tu žijeme už dlhšie, sme krízu pocítili. Stúpla nezamestnanosť, veľa ľudí prišlo o prácu. Prudko poklesli platy. Praskla hypotekárna bublina, čo sa prejavilo najmä vysokým počtom rozostavaných a nedokončených panelákov a domov. Mnoho rodín prišlo o strechu nad hlavou kvôli neschopnosti splácať hypotéku. Tieto príznaky cítiť skôr vo vnútrozemí. Prímorské oblasti prežili najmä vďaka turizmu. Vy ste sa pohybovali skôr v tých prímorských oblastiach, možno preto ste nepostrehli vážnejšie príznaky krízy. Navyše, za ostatné roky v Španielsku citeľne vzrástol turistický ruch. Asi to bude aj kvôli teroristickým útokom v predtým obľúbených a ekonomicky výhodnejších destináciách.
Vista Travellers: Aj keď za tvoj domov možno považovať už Španielsko, sleduješ aj naďalej dianie na Slovensku? Ak áno, aký máš naň názor?
Janka: Zo Slovenska si nosím časopisy. Vďaka nim som čiastočne v obraze a niečo si prečítam aj na internete. Bohužiaľ, situácia na Slovensku ma zarmucuje. Už keď som tam žila, nepáčili sa mi viaceré veci. Teraz sa mi to však zdá byť ešte horšie. Myslím, že skok z totálnej obmedzenosti slobody za predchádzajúceho režimu do súčasnej situácie v znamení „robím si, čo chcem a nič sa mi nestane“ narobil veľa škody (korupcia, deravé zákony atď.). Všade tiež čítam, v akej agónii sa nachádza zdravotníctvo a školstvo. To sú v podstate piliere spoločnosti a jej rozvoja. Je to smutné. Výška dôchodkov je tiež tragická s ohľadom na ceny a náklady na život.
Na druhej strane si myslím, že na Slovensku sú väčšie možnosti na podnikanie ako tu. Stačí dobrý nápad a plán na jeho realizáciu. Tu je trh viac presýtený.
Vista Travellers: Vraciaš sa na Slovensko? Ak áno, ako často?
Janka: Samozrejme. Tak často, ako mi to okolnosti dovolia. Na Slovensko sa vraciam minimálne dvakrát do roka – v lete aj na Vianoce.
Vista Travellers: Zaznamenala si pri svojich návratoch na Slovensko nejaké zmeny, ktoré ťa znepokojili (či už v oblasti vývoja politickej situácie, postojov ľudí k aktuálnym témam, správania ľudí v rôznych situáciách)?
Janka: Určite. Už od začiatku som vnímala zmenu ľudí, ich správania. Zdali sa mi odmeranejší, myslím tým v bežných situáciách – na ulici, v reštauráciách, obchodoch. Určite na tom má zásluhu aktuálna situácia na Slovensku – politická, ekonomická, či kultúrna. Ak sa ľuďom žije ťažko, nemôžeme očakávať, že budú od radosti celí bez seba.
Takisto mám pocit, že materializmus hrá prím. Akoby medzi mnohými panovalo presvedčenie, že to, čo vlastním, je dôležitejšie ako to, čo som. Ja mám lepšie auto, byt, idem na takú a takú dovolenku – to je to, čo rozhoduje. Ale možno to tak bolo vždy, a ja si to teraz uvedomujem intenzívnejšie v dôsledku dlhodobého pobytu za hranicami.
Vista Travellers: Majú Španieli niečo, čo by sme sa od nich my, Slováci, mohli naučiť?
Janka: Žiť tu a teraz. Netrápiť sa minulosťou ani budúcnosťou. To, čo sa stalo, sa už zmeniť nedá. A to, čo bude, aj tak nevieme.
Vista Travellers: A existuje naopak niečo, čo by sa mohli Španieli naučiť od nás?
Janka: Dochvíľnosť (smiech).
Vista Travellers: Čo zo Slovenska ti chýba najviac? Keby si mala možnosť priniesť si sem tri veci (či už hmotné alebo nehmotné, alebo ľudí), čo by to bolo?
Janka: Bez rozmýšľania – rodina a priatelia. Je to vysoká daň, ktorú treba zaplatiť za život mimo domoviny. Aj keď tu žijem už 11 rokov, stále mi moji najbližší chýbajú rovnako ako na začiatku.
No a tiež mi tu chýba slovenská kuchyňa, Vinea a čerstvé ovocie a zelenina zo záhrady mojich rodičov. A tiež vôňa lesa, hlavne keď vonia po hubách. Tá je jedinečná.
