Santa, serverný polárny kruh a soby

Na našej ceste na Nordkapp sme sa už nemohli dočkať, kedy dosiahneme tú magickú hranicu, za ktorou vládne v zime polárna noc a v lete polárny deň. Tou hranicou je severný polárny kruh. Čím severnejšie sa od neho vyberiete, tým vyšší počet dní môžete počas polárneho dňa sledovať úžasný fenomén polnočného slnka. Počas polárneho dňa totiž slnko nad vašou hlavou nikdy nezapadá. Namiesto toho na vás počas 24 hodín postupne svieti zo všetkých svetových strán.

Rovaniemi

Naša cesta na Nordkapp viedla naprieč Fínskom. K servernému polárnemu kruhu sme sa dopracovali cez mestečko Rovaniemi. Mestečkom ho nenazývame náhodou. Hoci je to hlavné mesto Laponska, žije v ňom len niečo vyše 60 000 obyvateľov. Najviac je vo svete známe najmä vďaka dedinke Santa Clausa, ktorá leží len pár kilometrov od jeho centra. My sme si v Rovaniemi uvedomili, že už je najvyšší čas stretnúť soby. Už dlho sme totiž riešili dilemu, ktorá sa nad jednou z pohľadníc zobrazujúcou losa pretavila do pamätného výroku: „Toto je los alebo sob? Ja som z toho jeleň!“

Dedinka Santa Clausa

Santa Claus si vybral miesto ležiace na 66° 33´ severnej zemepisnej šírky na vybudovanie dedinky, v ktorej by sa mohol s deťmi a ľuďmi z celého sveta stretávať bez toho, aby tým rušil pri práci svojich škriatkov a elfov.

Asi už tušíte, že ide o prudko komerčnú záležitosť. Ak ste rodina s deťmi, v dedinke Santa Clausa sa vašim deťom nepochybne bude páčiť. Nevieme síce, ako im vysvetlíte, že tu sídlia až dvaja Santa Clausovia. Možno ich na túto skutočnosť iba netreba zbytočne upozorňovať a ani sami na to potom neprídu.

Všetky informácie o dedinke Santa Clausa nájdete na jej webovej stránke: http://www.santaclausvillage.info.

Nezabudnuteľné stretnutie

Ak ste tu kvôli tomu, aby ste si so Santom pokecali, nič vás to stáť nebude. Ak si však zmyslíte, že chcete aj fotku z tohto stretnutia, pravdepodobne do vrecka načriete dosť hlboko. Jedna fotografia so Santom stojí 40€. Ak sa rozhodnete vziať si kompletný balík, ktorý okrem fotografie zahŕňa aj videozáznam, certifikát potvrdzujúci, že ste sa so Santom skutočne stretli a asi 4 ďalšie mimoriadne potrebné veci, pripravte si 85€.

Santa Clausov poštový úrad

Nám sa najviac páčil Santov poštový úrad. Aj uprostred leta na nás dýchol vianočnou atmosférou. No dobre, to fínske leto by našinec letom asi len ťažko nazýval, ale aj tak.

Na Santovom poštovom úrade sa dozviete, koľko listov od detí z celého sveta ročne dostáva a niektoré si môžete aj prečítať. Okrem toho odtiaľto môžete poslať list alebo pohľadnicu, ktorú vám opečiatkujú špeciálnou Santovou pečiatkou.

Prípadne si môžete objednať špeciálnu službu – váš list alebo pohľadnicu odošľú v takom termíne, aby svojich adresátov zastihli práve na Vianoce.  

Čo tu ešte Santa má?

V dedinke Santa Clausa nájdete aj múzeum Vianoc. Vstup doň je bezplatný a expozícia je celkom zaujímavá. Ponúka informácie o tradíciách spojených s oslavou Vianoc vo Fínsku, ich ekvivalentu v Laponsku, ale aj informácie o vianočných zvykoch a tradíciách v najrôznejších kútoch sveta.

Ak máte v pláne ochutnať miestnu kuchyňu, tradičné laponské špeciality nájdete v Laponskej reštaurácii Kotahovi stojacej od všetkých doteraz spomenutých ustanovizní len pár krokov.

Severný polárny kruh

Dedinka Santa Clausa leží priamo na severnom polárnom kruhu. Mnohí sa tu na svojej ceste na sever zastavia kvôli obligátnej fotografii. Nestáva sa nám veru každý deň, že stojíme jednou nohou pred a druhou nohou za severným polárnym kruhom.

Prekročenie tejto magickej hranice môže mať mnoho podôb. Ak si to predstavujete príliš konkrétne alebo ak ste, naopak, trochu dezorientovaní, môže to dopadnúť úplne inak, ako ste si naplánovali. Sledujte:

Soby

V jednom z predchádzajúcich odstavcov sa už objavil pamätný výrok o soboch, losoch a jeleňoch. Čím viac sme sa od severného polárneho kruhu vzďaľovali na sever, tým vyššie bolo napätie a očakávanie spojené s týmito záhadnými zvieratami. Že ich však streneme uprostred vyasfaltovaného parkoviska, by sa nám neprisnilo ani v tých najdivokejších snoch.

Takýmto vývojom udalostí sme boli zaskočení obaja, ale zdá sa mi, že Tomášovi po tomto prvom stretnutí ostalo predsa len viac nezodpovedaných otázok, ako mne:

Treba otvorene povedať, že sob nevyniká ani vysokým intelektom ani prehnanou plachosťou. Sami pre seba sme soba nazvali „kravou severu“. Auta sa nebojí, takže nemá potrebu sa mu uhýbať. Jazdiť tu preto odporúčame opatrne a primeranou rýchlosťou.

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *