Ešte pred rokom sme sa od väčšiny našich priateľov a známych ničím nelíšili. Od pondelka do piatku sme chodili do práce. Od deviatej do šiestej sme sedeli v kancelárii a snažili sa svojou prácou tvoriť hodnoty. Na cestovanie sme využívali akurát tak štyri týždne dovolenky, ktoré nám zo zákona prináležali. Žili sme usporiadaným životom, chodili do dobre platenej a zaujímavej práce, ale cítili sme, že to akosi nie je ono. Dlho sme rozmýšľali a rozprávali sa o tom, čo ďalej so životom. V istom momente sme si uvedomili, že život nám preteká pomedzi prsty oveľa rýchlejšie, ako by sme si želali. Došlo nám, že ešte kým sme mladí, chceme niečo zažiť, vidieť, naučiť sa. A tak v nás dozrelo rozhodnutie dať v práci výpoveď a venovať sa chvíľu plneniu vlastných snov.
Tá najkratšia cesta nie je vždy tá najjednoduchšia
Hoci už máme po tridsiatke, zo sveta sme zatiaľ nevideli ani zďaleka všetko. To sme sa rozhodli zmeniť ako prvé. Rozhodli sme sa cestovať. Našou prvou expedíciou je Expedícia k Gibraltáru cez Nordkapp. Počas piatich až šiestich mesiacov chceme precestovať kus Európy: Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Francúzko, Španielsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Rakúsko. Krajiny, ktoré navštívime, chceme lepšie spoznať. Nehceme však získavať iba informácie cenné pre turistov. Je pre nás dôležité zistiť, ako v danej krajine žijú obyčajní ľudia. Chceme sa dozvedieť, ako vnímajú sami seba, svoj národ, svoju krajinu, svojich susedov atď. A nechceme si tieto informácie nechávať iba pre seba. Práve naopak. Radi sa o ne podelíme s ostatnými. Veríme totiž, že tak môžeme ovplyvniť ľudí v tom pozitívnom slova zmysle. Umožníme im spoznať iné kultúry, iné názory, iné spôsoby života, v dôsledku čoho budú schopní preklenúť strach z neznámeho, budú tolerantnejší voči iným ľuďom, iným národom, iným vierovyznaniam.
Našu expedíciu vnímame tak trochu aj ako experiment alebo výzvu. Chceme sebe a aj iným okolo seba ukázať a dokázať, že:
Cestovať môže ktokoľvek
Nie je na to potrebná žiadna špeciálna výbava a niekedy možno ani príprava. My cestujeme na štandardnom aute nižšej strednej triedy bez špeciálnych úprav. Jediné, čo sme si na cestu pribalili navyše, je strešný box. Ak je treba, spíme v aute. Inak spíme v stane. Všade, kde sa dá, kempujeme na divoko. Často spíme u domácich – zoznamujeme sa s nimi náhodne na ulici alebo prostredníctvom sociálnej siete Couchsurfing.
Na cestovanie nie je potrebné mať veľa peňazí
Oveľa dôležitejšie je mať odvahu. Odvahu opustiť zabehanú rutinu, zmeniť svoje zvyky, strpieť nepohodlie, prispôsobiť sa aktuálnym okolnostiam a reagovať flexibilne. Jednoducho sa to dá vyjadriť starou známou múdrosťou: Kde je vôľa, tam je cesta.
Aj v Európe je ešte stále čo objavovať
O krajinách Európy sme aj vďaka nášmu členstvu v EÚ a v eurozóne nadobudli pocit, že sú blízko a že ich dobre poznáme. Možno by sme boli prekvapení, čo všetko o nich nevieme. A pritom, čím lepšie sa navzájom spoznáme, tým lepšie môžeme spolužiť, spolurozhodovať, spoluvytvárať našu spoločnú budúcnosť.
Svoju vlastnú krajinu človek najlepšie spozná zo zahraničia
Na jednej strane sa človek pri rozhovoroch s ľuďmi z iných krajín, ktorí tú jeho už navštívili, na ňu pozrie z úplne nových uhlov pohľadu. Prostredníctvom skúseností iných zistí, čo v tej jeho krajine funguje v pohode a čo by bolo treba zmeniť, zlepšiť, zrušiť úplne alebo naopak pridať. Na druhej strane sa človek aj sám zmenený zážitkami z iných krajín a znalosťami iných kultúr a zvyklostí zrazu dokáže na tú svoju krajinu pozrieť úplne inými očami. Dokáže objektívnejšie posúdiť, čo vidí a ľahšie identifikovať, čo z toho si treba vážiť, zachovávať a ďalej rozvíjať a čo, naopak, treba úplne zmeniť alebo zrušiť.
Cestovanie zabíja xenofóbiu
Hovorí sa, že pri cestovaní sa človek zoznámi s inými kultúrami. Je to obrazné pomenovanie. V praxi to vyzerá tak, že človek spoznáva v cudzej krajine iných ľudí a prostredníctvom nich spoznáva aj ich kultúru. Čím viac ľudí rôznych národností spoznáte, tým viac sa utvrdíte v poznaní, že ľudia sa nedelia na Čechov, Slovákov, Maďarov či Poliakov. Ľudia sa nedelia vôbec nijako. Sú len ľudia. Bodka. Nie sú takí ani onakí. Sú tým, čím im ich kultúra, životné podmienky, výchova, vzdelanie, politická situácia v krajine a ďalšie okolnosti dovoľujú byť. Každý z nich má svoj príbeh a súdiť ho nemožno. Ak sa však k súdu predsa len odhodláme, treba to robiť len a len na základe jeho konkrétneho príbehu.
Cestovanie eliminuje stádovitosť
Máme na mysli cestovanie, nie týždňovú dovolenku v Chorvátsku alebo dvojdňový poznávací zájazd do Ríma či Paríža. Obohatení zážitkami, poznatkami a novými vzťahmi a známosťami zrazu vnímate svet okolo seba inak. Dokážete si na veci vytvoriť vlastný názor. Dokážete sa kriticky pozrieť na informácie, ktoré vám niekto servíruje na striebornom podnose. Máte potrebu vyhľadávať si informácie proaktívne, porovnávať a vyhodnocovať a nečakáte na to, kým to za vás urobí niekto z večerných správ alebo sused odvedľa.
Cestovanie rozvíja toleranciu
Čím viac krajín navštívite, tým viac si uvedomujete, že na rôznych miestach žijú rôzni ľudia svoj život rôznymi spôsobmi. Vzápätí si uvedomíte, že práve takto to má byť a takto je to v poriadku. Zrazu vám je jasné, že práve táto rozmanitosť je to, čo nás ľudí a svet, ktorý sme vybudovali, robí výnimočným.
Na expedíciu k Gibraltáru cez Nordkapp sme vyrazili 4. júna 2016. Bola krásna slnečná sobota a my sme vykročili v ústrety dobrodružstvu a novým zážitkom, vnemom, skúsenostiam, vedomostiam. Poďte na túto expedíciu s nami. Sledujte našu FB stránku www.facebook.com/vistatravellers. Čítajte náš blog na www.vistatravellers.com. Vnímajte krajiny, ktorými prechádzame, prostredníctvom fotografií na našom Instagrame www.instagram.com/vistatravellers.
