Pred odchodom na päť mesiacov trvajúcu expedíciu K Gibraltáru cez Nordkapp, počas ktorej sme prešli 16 európskych krajín a najazdili 26 000 kilometrov, nám viacerí známi položili otázku: „A vy si uvedomujete, že budete spolu 24 hodín denne?“ Nechápali nechápavý výraz na našich tvárach. Pre nás totiž otázka vôbec nestála takto. Mali sme obavy z rôznych vecí – väčšinou organizačno-ekonomických. Ale rozhodne nie z toho, že by sme si mohli začať liezť na nervy. Zvyčajne sme teda kontrovali otázkou: „A vy si uvedomujete, že my sme manželia?“
Dnes, po návrate z expedície, konečne môžeme uspokojiť vašu zvedavosť a prezradiť, ako sme sa (zatiaľ) nerozviedli.
1. Sme tím – jeden, dobrý, zohratý
Ťažko povedať, či sme takí úspešní preto, že ako manželia spolu tvoríme dobrý tím, alebo sme taký dobrý a zohraný tím preto, že sme manželia. Faktom však ostáva, že sa dokážeme v mnohých oblastiach navzájom dopĺňať, a tomu sme prispôsobili aj práce v rámci príprav na expedíciu, aj aktivity počas expedície samotnej.
Kým ja som sa starala o komunikáciu a propagáciu, o zháňanie sponzorov a balenie vecí, Tomáš si hravo poradil so všetkými auto-moto-elektronicko-technickými záležitosťami expedície, ako aj s jej fotodokumentáciou. A tak máme dnes za sebou úspešnú expedíciu, na rováši pár celkom zaujímavých blogov a cestovateľských prezentácií a tisícky jedinečných záberov.
2. Komunikácia
Nepochybne ste sa už niekedy stretli s tvrdením, že jednou z najdôležitejších vecí vo vzťahu je komunikácia. Môžeme potvrdiť. Komunikácia je skutočne dôležitou podmienkou fungovania vzťahu, ale aj fungovania vo vzťahu.
My sa bez výnimky zhodneme na zásadných veciach. Bez dlhých rečí sme napríklad dospeli k rozhodnutiu dať výpoveď a ľahko sme našli zhodu aj v tom, čo robiť ďalej.
Expedícia však odhalila aj niektoré slabiny našej komunikácie, ktoré sme si predtým nevšimli. Asi to bolo tým, že sme predtým nemuseli manévrovať autom v náročnom teréne. V princípe bolo jedno, kto sedel za volantom a kto vonku navigoval. S autom sme sa síce nakoniec vždy dostali do bezpečia, ale bezprostredne po tom vždy nasledovala diskusia preplnená emóciami najrôznejšieho typu. Dojmy zúčastnených strán pritom ostávali pevne nemenné. Ten, kto bol vonku, mal dojem, že ho ten vo vnútri nepočúva a robí si čo chce. Ten vo vnútri zase tvrdil, že postupuje presne podľa pokynov toho vonku, len tie sú nanič. Do dnešného dňa sa nám nepodarilo tento oriešok rozlúsknuť a zistiť, ako to teda je. Nestrácame však nádej, že aj na ďalšej expedícii budeme mať množstvo príležitostí tento záhadný komunikačný jav ďalej skúmať.
3. Empatia
Empatia je nepochybne dobrá vlastnosť pre život vo všeobecnosti, a nielen pre život vo vzťahu. Nikdy predtým sme nemali pocit, že by sme práve my dvaja trpeli jej nedostatkom. Počas expedície sme však prišli na to, že nám chýba takzvaná gastronomická empatia. Pravdepodobne ste o tom, rovnako ako my, ešte nikdy nepočuli. Tak si poďme vysvetliť, ako sa také niečo prejavuje.
Nedostatok gastronomickej empatie sa prejavuje výlučne v situáciách priamo súvisiacich s jedlom. Ženy to iste dobre poznajú. Hladný muž = hotové neštěstí. Keď sa však ocitnete v provizórnych podmienkach, s obmedzenými zásobami jedla a mizerným kuchynským vybavením (čo sa vám počas expedície stáva častejšie, než ste čakali), pripraviť chlapovi tri jedlá za deň a nachovať ho s ideálnymi štvorhodinovými rozstupmi sa stáva úlohou z kategórie „Mission Impossible“.
A hoci by sa expedičnému kuchárovi mohlo zdať, že je so stravníkom na jednej lodi a hladujú alebo hodujú obaja rovnako, neplatí to, ak je kuchárom žena a stravníkom muž. A to je práve moment, kedy sa začne prejavovať nedostatok gastronomickej empatie. A preto, nikdy nenechávajte mužove brucho prázdne príliš dlho. So zaplneným alebo vyprázdneným bruchom totiž priamo úmerne rastie alebo klesá nielen jeho schopnosť empatie, ale aj komunikácie. Ak je muž hladný, nedohodnete sa s ním na ničom. Odporúčaný postup v takej situácii je nasledovný. Čo najskôr naplniť jeho brucho. Počkať približne pol hodinky a až potom pokračovať v pôvodnej komunikácii. K dohode dôjdete rýchlejšie a následnej spolupráci už nič nebude stáť v ceste.
4. Spolupráca
Povedzme si úprimne, hoci sme sa zoznámili na pracovisku, v skutočnosti sme neboli nikdy nútení spolupracovať. Samozrejme, že sa nám už pritrafilo, že sme spoločne premiestňovali nábytok, maľovali byt, umývali auto alebo upratovali garáž. Ale spolupráca pri manuálnych aktivitách ide akosi jednoduchšie v porovnaní s čisto koncepčnou prácou, ktorej výsledok nikdy neprekročí hranice prudko abstraktnej roviny.
Dôležité však je, že nehádžeme flintu do žita. Boríme sa s prekážkami, ktoré sa pri našej spolupráci objavujú a robíme všetko pre to, aby skutočne fungovala. Niekedy pri tom narobíme riadny hluk, potom je však zase chvíľu ticho. Takže sme asi na správnej ceste.
5. Dobrá pamäť
Pre každý vzťah je dôležitá dobrá pamäť. Hoci sme to vedeli už predtým, neraz sme sa o tom opätovne presvedčili aj počas expedície. Ak si myslíte, že reč je o tej pamäti, do ktorej sa zapisujú údaje o tom, kto, kedy, čo povedal alebo urobil, reps. neurobil, musíme vás vyviesť z omylu. Pre vzťah (úspešný, harmonický, vyrovnaný) je totiž dôležitá tá časť pamäte, v ktorej sú uložené dôvody. Dôvody, prečo milujete človeka po vašom boku. Prečo ste s ním. Prečo ste sa rozhodli spraviť ho takou súčasťou vášho života, ktorú si plánujete ponechať až do jeho konca. Táto pamäť je oveľa dôležitejšia ako tá vyššie spomenutá. A platí to nielen počas expedície, ale aj pred ňou, aj po návrate z nej.
Rozvod v nedohľadne
Každý, kto už v nejakom vzťahu istý čas pobudol, to veľmi dobre pozná. Občas ste najšťastnejší ľudia na svete, občas sa pritrafí nedorozumenie, občas aj ten najlepší úmysel skončí fiaskom a občas človek rýpe len tak zo zotrvačnosti. Merítkom kvality je však schopnosť za každých okolností problémy spoločne vyriešiť, nedorozumenia si vyjasniť, pochybenia si odpustiť a spoločne strávený čas si naplno užívať. Expedícia K Gibraltáru cez Nordkapp preskúšala nielen naše osobnostné kvality, ale aj kvalitu nášho vzťahu. Netvrdíme, že je to Made in Switzerland, ale rozhodne má veľký potenciál. A ten sa chystáme veru poriadne využiť.
One thought to “Ako sme sa (zatiaľ) nerozviedli”
skvely clanok! tvorite pekny par. ?