Rusko sa už dávno stalo pravidelnou destináciou našich zahraničných ciest. Spôsobuje to moja rozvinutá rusofília. Ak sa raz aj vy vrhnete na štúdium ruskej literatúry, začnete spoznávať ruskú kultúru a prenikať do tajov ruskej histórie, nepochybne sa aj u vás rozvinie rusofília do pokročilého štádia. Tak ako sa to stalo mne. S ľútosťou zaťiaľ počkajte. Má to totiž aj svoje výhody. Z úrovne turistu spoznávajúceho turistické atrakcie, historické a architektonické pamiatky alebo expozície múzeí sa totiž vďaka tejto diagnóze možno prepracovať na úroveň znalca miestnych pomerov, domácich zvykov a tradícií, hovorcu na nerozoznanie od tých rodených a samozrejmého účastníka významných udalostí.
Aj vďaka tomu, že sme u našich ruských známych pečení-varení, sme sa už po druhýkrát ocitli na Silvestra v Rusku. Naposledy sme tu Nový rok vítali pred dvomi rokmi. Vtedy sme boli hosťami v Syktyvkare, hlavnom meste Republiky Komi. Celkom obšírne sme sa o tom rozpísali tu: http://tomaskozik.com/index.php?/essays/treskuci-silvester-2014/#more. Tentoraz, teda na Silvester 2016, sme sa „uspokojili“ s Moskvou.
In medias res
Prileteli sme 31.12.2016 poobede a hneď sme vpadli doprostred prípravných prác na slávnostný večer. Tie zahŕňali prípravu tradičných jedál, zdobenie stromčeka, balenie darčekov. V pozadí bežala telka a v nej film Ирония судьбы или С легким паром (Ironija suďby ili s ľochkym párom), bez ktorého by Silvester v Rusku nebol Silvestrom. Tak ako u nás nemôžu byť Vianoce Vianocami bez Troch orieškov pre Popolušku.
Ľudia sú všade rovnakí
Nech sa náš už politici snažia presvedčiť o čomkoľvek, je jasné, že v tých základných veciach sa od Rusov veľmi nelíšime. Tu vidieť prirodzenú deľbu práce v rámci príprav na noc, ktorú našinec volá silvestrovskou, Rus jej však nepovie inak ako novoročná (новогодняя ночь/novogodňaja noč).
Osobitosti ruského Silvestra
Práve tu sa naskytá vhodná príležitosť vysvetliť, v čom sa vlastne oslavy príchodu Nového roka v Rusku a na Slovensku líšia. Kým na Slovensku oslavujeme príchod nového roka bujaro, v spoločnosti priateľov, v Rusku sa tento sviatok podobá skôr na naše Vianoce. Rusi 31.12. zdobia stromček, pod stromček kladú darčeky, je to pre nich príležitosť, kedy sa rodina zíde za slávnostným a bohato prestretým stolom. Samozrejme, vždy je dosť aj takých, ktorí sa vyberú lúčiť sa so starým a zvítať sa s novým rokom na námestia alebo klziská. Najmä v Moskve si na Silvestra je z čoho vyberať. Bohatý program pripravujú pre Moskovčanov aj návštevníkov hlavného mesta nielen Červené námestie, ale aj mnohé parky a klziská. Či už doma alebo na ulici, o polnoci strieľa šampanské, ľudia sa objímajú, bozkávajú, do nového roka si navzájom želajú „nové“ šťastie a aby všetko bolo dobré (С Новым годом — с новым счастьем! Пусть все будет хорошо!).
Netradične tradičný „Novyj god“
Nás čakala netradične tradičná oslava príchodu Nového roka. Tradičná bola v tom, že sme sa zišli v úzkom kruhu za slávnostným stolom. Na ňom lákavo rozvoniavali tradičné silvestrovské jedlá – pečený losos (семга), šalát „Sleď v kožuchu“ (селедка под шубой), šalát s honosným názvom Olivié (салат Оливье), ktorý sa najviac ponáša na náš vlaššák, ale chutí predsa len trochu luxusnejšie. Medzi tradičné maškrty sa v našom prípade zamiešal aj šalát s krevetami a avokádom. Nechýbali tradičné sladkosti: perníky, ruská pastila, torta Napoleon.
Nuž a netradičný bol tento Silvester zostavou, aká sa za slávnostným stolom zišla. Žiadna rodina, iba blízky priatelia, hoc i medzinárodní.
Hurá! Darčeky!
Po večeri nasledovalo rozbaľovanie darčekov. Od Deda Mráza (Дед Мороз) sme dostali hneď niekoľko skvostov. Najväčším bola zarámovaná výšivka, ktorú pre nás vlastnoručne vyšila pani domáca. Dostali sme aj jeden z najzázračnejších čajov, ktorý poznajú najmä obyvatelia severnejších zemepisných šírok. V Rusku ho volajú Ivan-čaj. Na túto rastlinku s nežnými fialovými kvietkami však možno natrafiť aj kdekoľvek v Škandinávii. Jej liečivé a blahodarné účinky na ľudský organizmus sú doslova nespočetné. Nuž a vzácnym darom pre nás bol aj set tradičných ruských zaváranín. Poviete si: „Pche, zaváraniny. Čo už to len môže byť za vzácny dar!“ Ide tu však o exkluzívne kúsky. Počuli ste už niekedy o cédrových orieškoch nakladaných v borovicovom sirupe? Alebo o kompóte z borovicových šišiek? To všetko sú ruské špeciality v našich končinách nevídané.
Polnoc
Krátko po rozbalení darčekov začala odbíjať polnoc. Z televízie sa ozval zvon kremeľského orloja. Nastal čas pre ďalšiu tradíciu. Kým orloj na Spasskej veži odbije polnoc, treba si niečo zaželať. Magická moc silvestrovskej noci ručí za to, že sa želanie splní! To však nie je všetko. Počas odbíjania orloja je totiž potrebné stihnúť nielen si niečo zaželať, ale aj otvoriť fľašu šampanského, šampanské rozliať do pohárov a štrngnúť si so všetkými na prichádzajúci nový rok. Môže to byť celkom slušná logistická výzva, zvládnuť toľko úkonov za tak krátky čas. My sme to však všetko postíhali . A potom už len zneli jeden prípitok za druhým. Aj to je jedna z obľúbených činností Rusov. Tu sa totiž nikdy nedvíha pohár s alkoholom len tak, bez príčiny. V Rusku sa vždy pije na niečo – po rusky „za“ niečo. Ani jedna runda sa preto nezaobíde bez prednesu prípitku.
Vladimír Vladimírovič
Pár minút po polnoci prehovoril z televíznej obrazovky k občanom Ruskej Federácie Vladimír Vladimírovič alias pán prezident. Je to fascinujúce, ale Rusi si jeho novoročný príhovor nikdy nenechajú ujsť a pozorne ho sledujú. Vladimírovi Vladimírovičovi však treba uznať, že sa s príhovorom veľmi nepára a svojich občanov nezdrží dlhšie ako tri minútky. Povie všetko podstatné a nechá ľudí, nech môžu ďalej oslavovať, užívať si honosný silvestrovský ohňostroj, otvárať stále nové fľaše šampanského. A my sa potom čudujeme, prečo ho majú všetci tak radi.
„Neviazaná zábava“
Čo sa deje po polnoci, sa zvyčajne stáva predmetom prísnej cenzúry. U nás však nie je veľmi čo cenzurovať. Počas silvestrovskej noci sme totiž ešte stále bojovali s vírusom chrípky, a tak sme do postele „neviazane“ zaľahli ešte pred druhou.
Aj napriek tomu sa tento Silvester hlboko zapísal do našej pamäte. Hoci majú Rusi povesť neprístupných, zachmúrených a nevľúdnych ľudí, my vieme, že je to len ochranná maska. Pod ňou sa skrýva dobré srdce, otvorená myseľ, úprimná pohostinnosť a skutočné priateľstvo.
Praktické informácie
V Moskve sme boli hosťami našej kamarátky. Nevieme preto poskytnúť kompletné info o nákladoch spojených s takouto cestou. Môžeme vám však dať niekoľko praktických rád a tipov.
Víza
Štandardné turistické vízum do Ruska sa udeľuje maximálne na 30 dní a stojí 35€. Všetky požiadavky nájdete na stránkach konzulátu. Vydanie víz trvá zvyčajne 10 dní. Ak si chcete vízum vybaviť na konzuláte, je potrebné prihlásiť sa na konkrétny termín prostredníctvom elektronického poradovníka. Môže sa však stať, že všetky termíny sú obsadené. To sa stalo aj nám. Vtedy nemáte inú možnosť, ako si o vízum požiadať prostredníctvom VHS Slovakia. Za ich služby si však priplatíte 25€/vízum pre jednu osobu. Nás teda víza do Ruska stáli spolu 120€.
Doprava
Do Moskvy sa dá pohodlne dostať lietadlom aj z Bratislavy. Pravidelné letecké spojenie na tejto trase zabezpečuje letecká spoločnosť Pobeda. Je to nízkonákladovka, takže ceny za letenku sú nízke – od 49,90€, priplatíte si však za batožinu, prípadne vybrané sedadlo v lietadle. My sme za dve spiatočné letenky zaplatili 198,80€.
V rámci Moskvy je najlepšie pohybovať sa metrom. Lístok na 20 jázd, ktorý môže využiť aj viac cestujúcich (my sme si taký jeden kúpili pre oboch), stojí 720 rubľov (pri kurze 63,19 RUB za 1 EUR je to 11,40€). Ak to máte k najbližšej stanici metro ďaleko, s týmto lístkom môžete nastúpiť aj do autobusu, trolejbusu, električky alebo vlaku nadzemnej dráhy. Rýchlejšie sa však na miesto určenia dostanete maršrutkou. Je to minibus, ktorý prevádzkuje súkromná spoločnosť a ktorý za jednorázový poplatok (zvyčajne 50 rubľov) vozí cestujúcich po rovnakej trase ako autobus. Výhoda spočíva v tom, že maršrutka je rýchlejšia a zastaví vám kdekoľvek aj mimo autobusovej zastávky.
